„Na našu lúku schádza medvedica so štyrmi medvieďatami ako do obývačky, tu sa hrajú,“ ukazujú nám obyvatelia chorvátskej dediny Kuterevo na trávnik – hneď za ich chalupami! Včelár Ivan Podnar zaťažil strechy úľov tehlami, obohnal ich elektrickým ohradníkom. A predsa sa medo – maco dostal dnu. 

Týmito slovami začína obsiahla reportáž Andreja Baráta z denníka Pravda o tom ako a prečo je medveď hnedý medzi obyvateľmi v Chorvátsku akceptovaný ako prirodzená súčasť miestnej prírodnej fauny. Zároveň nám približuje fungovanie medvedieho centra pre osirelé mláďatá v chorvátskej dedine Kuterevo. V Chorvátsku žije 900 až 1 000 medveďov. Podľa štúdie zverejnenej v roku 2019 vo vedeckom časopise Nature v rokoch 2000 až 2015 zaregistrovali v Chorvátsku tri útoky medveďa na človeka. Na Slovensku v rovnakom období 54. Najviac zo všetkých krajín to bolo v Rumunsku – 131.

V Chorvátsku môžu poľovníci každý rok zastreliť približne desať percent medvedej populácie,“ hovorí Neven Slopar z WWF Adria. Číslo vychádza z každoročného sčítania populácie a je v súlade s dlhodobým plánom starostlivosti o medveďa a akčným plánom, ktorý sa prijíma každý rok. „Loviť medvede však nie je povolené v národných parkoch a na odlov každého jedného medveďa treba mať povolenie Ministerstva životného prostredia,“ upozorňuje Slopar.

Medveď sa na Slovensku už lovil. Pri pohľade do štatistík vôbec nevidno, že by lov znižoval počty útokov. V roku 2000 sa zastrelilo 30 medveďov, počet útokov bol nula. O dva roky sa strelilo až 39 medveďov, útokov bolo päť. V roku 2005 sa odlovilo 35 medveďov, útoky štyri. V roku 2010 sa zastrelilo 46 medveďov, útoky boli štyri.

Foto: A.Barát, Pravda

Stanovenie hraničnej kvóty populácie medveďa hnedého nie je riešením. Medveď hnedý je v zmysle Smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín zaradený medzi prioritné druhy európskeho významu. Preto nie je možné riešiť stav kvótovaním jeho odstrelu. Riešením situácie je odstraňovanie problematických jedincov z populácie. Regulačný lov sa v minulosti neosvedčil, pretože boli na vnadiskách lovené jedince mimo intravilánu, teda tie, ktoré nespôsobovali problémy alebo hrozbu,“ odpovedá Kristína Bocková, manažérka pre komunikáciu ŠOP SR.

„Je nespravodlivé, ak my ľudia nespravíme všetko pre to, aby medvede nechodili do intravilánu a rovno žiadame regulačný lov,“ mieni Jaroslav Slašťan zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého. „Zabezpečme najprv odpad, zabezpečme osevné postupy, nech sa kukurica viac nevyskytuje v podhorských oblastiach, zabezpečme sady, hospodárske zvieratá. Ale nemôžeme nespraviť nič a iba ukazovať na medveďa – spravil škodu.“ A kto prizná, že spravil škodu medveďovi, keď mu zničil domov?

Viac zaujímavosti sa dozviete priamo v reportáži v denníku Pravda. 

Koexistencii miestnych obyvateľov s veľkými šelmami v Chorvátsku sa venovala aj Romana Uhrinová z organizácie WWF Slovensko v svojom blogu tu:

„Strach pochádza z nevedomosti,“ hovorí Kevin, manžel Snježany. Nič nepomáha lepšie ako osveta a vzdelávanie. Ľudia v obci čakajú, kedy im pomôže štát ochrániť ich majetok, ale tak to nie je. „My sme sa na život s medveďmi pripravili, chováme kozy, preto sme si postavili plot. Zužitkujeme či recyklujeme čo môžeme, aby sme medvede nekŕmili. Voči šelmám máme rešpekt, ale nebojíme sa ich, tešíme sa z ich prítomnosti, pretože nám to dokazuje, že príroda funguje tak ako by mala.“ Kevin pokračuje: „Viete, to nie medvede, ale my sme vtrhli do ich krajiny. My sami si musíme ochrániť majetok. Keď niekomu medveď šesťkrát zničí úle a stále nie je ochotný si ich zabezpečiť, tak sa to dá nazvať len jedným slovom – hlúposť.“

Tak ako v Kutereve, i tu sme pochopili, aká dôležitá je spolupráca medzi všetkými zúčastnenými stranami. Medvedie centrum, v Kutereve, ktoré na začiatku využívali mladí ľudia na vzdelávanie, dnes poskytuje finančný prínos celému regiónu. Dedinky až do vzdialenosti 60 km od Kutereva majú v sezóne plne obsadené ubytovacie kapacity. A pritom, samotné centrum z toho nemá nič. Ako Ivan sám hovorí, „Je platené z môjho dôchodku a príspevkov od dobrovoľníkov.“ Z malej myšlienky Snježany Jojić a Kevina Stouta vrátiť sa do dedinky, ktorá pomaly vymierala a začať tam s turizmom sa krok po kroku vybudovala spolupráca, ktorá prináša úžitok obci aj Národnému parku Risnjak. Z prírodného turizmu, ktorý Snježana a Kevin organizujú, profituje celá dedina. Stoutovci nemajú možnosť ubytovať všetkých turistov u seba doma, čím otvorili možnosti na ubytovanie pre ostatných. Turisti podporili aj rozvoj miestneho trhu s domácimi produktami. Včelár im predáva med, miestny umelec suveníry. Z prvotného strachu sa vybudovala spolupráca, ktorá maličkej obci uprostred hôr prináša pomoc, ktorú by inak hľadali ťažko. Práve miestny cestovný ruch je jednou z ciest na ozdravenie malých zabudnutých dediniek.

Foto: Jaroslav Slašťan

Vytvorenie zásahového tímu na medveďa bolo na Slovensku spočiatku kritizované, no ukázalo sa, že jeho členovia môžu už dnes v niektorých veciach školiť členov podobných tímov z iných krajín. Každá krajina a región ma svoje špecifiká, na Slovensku sme, pri nastavovaní spolužitia so šelmami, len na začiatku. No veríme, že vďaka odhodlaniu našich odborníkov a tiež skúsenostiam z okolitých krajín, dokážeme aj my vybudovať spoluprácu, ktorá bude prospešná pre všetkých.

Článok spracoval Odbor komunikácie a propagácie Štátnej ochrany prírody SR na základe reportáže A.Baráta v denníku Pravda a blogu Romany Uhrinovej z WWF Slovensko