Výzva: Neprikrmujte tatranské medvede

Bratislava, 14. mája 2021

Na turistami vyhľadávanom chodníku medzi Hrebienkom a Starým Smokovcom monitoruje Zásahový tím MEDVEĎ pohyb medvedice s dvomi mladými. Medvedica stratila plachosť. Zatiaľ síce nevykazuje známky agresivity, ochranári napriek tomu zdvíhajú varovný prst. Ministerstvo životného prostredia SR apeluje na všetkých návštevníkov Tatier, aby sa správali zodpovedne a divoké šelmy nelákali na potravu, nefotili sa s nimi, nepribližovali sa k nim a zbytočne ich neprovokovali.

Územie Hrebienka je jadrovou zónou Tatranského národného parku, ktorá je prirodzeným prostredím medveďa hnedého. Medvedicu monitoruje zásahový tím Medveď zo Štátnej ochrany prírody SR. Z doterajšieho monitorovania vyplýva, že medvedica stratila plachosť pred ľuďmi. Jaroslav Slašťan zo zásahového tímu zdôraznil, že nakoľko stále ide o divú šelmu, jej správanie je nepredvídateľné.

Zdravý a nezranený medveď sa človeka bojí a každé stretnutie je pre neho stresujúce. Z pohľadu prežitia medveďov vo voľnej prírode je dôležité, aby sa nedostali k žiadnej potrave od ľudí. Bod zlomu nastane v situácii, keď si dravé šelmy zvyknú napríklad na odpad z nedostatočne zabezpečených kontajnerových stojísk v blízkosti ľudských obydlí. „Ak sa medvede majú možnosť kŕmiť, hoci aj zahodeným rožkom alebo jablkom, či iným bioodpadom, tak sú neraz odsúdené na smrť, lebo ich to nie je možné odnaučiť,“ podčiarkol Slašťan.

Fakty a mýty o medveďoch

Premnožené medvede
Medvedia populácia vykazuje na Slovensku zmeny počas niekoľkých rokov. Z ekologického hľadiska sa dá hovoriť o zvyšovaní početnosti, ale nie o premnožení. Pokladajú sa za tzv. vrcholových predátorov, ktorí sa nemôžu premnožiť. Úmrtnosť dospelých jedincov je minimálna, ale horšie je to s mláďatami. Odhaduje sa, že dospelosti sa nedožije takmer polovica z nich. Príčinou sú predovšetkým kolízie s dopravnými prostriedkami, usmrtenie mláďaťa dospelým samcom (infanticída), či pytliactvo.

Mäsožravec
Hoci v zoologickom systéme patrí medzi mäsožravce, je všežravcom s prevahou konzumácie rastlinnej zložky, ktorá tvorí až 90 % jeho potravy. Nie je úspešným lovcom, tak ako mačkovité či psovité šelmy, napriek tomu si potravu dokáže uloviť. Disponuje značnou silou, korisť usmrtí údermi láb, ktoré smerujú na zátylok, hlavu či chrbticu a hryzie ju do šije, pleca a oblasti hlavy.

Medvedia rodina
Samec sa so zvyškom rodiny vôbec nezdržiava a nepodieľa sa ani na výchove mláďat. Skupinu medveďov tvorí matka a jej mláďatá, pričom niektoré môžu byť aj z predošlého vrhu (2 až 3-ročné). Väčšie skupiny medveďov sa dajú pozorovať pri výhodných potravových zdrojoch, na poliach s poľnohospodárskymi plodinami, v pásmach s dostatkom lesných plodov, ako aj v okolí poľovníckych zariadení, ktoré poskytujú množstvá ľahko dostupnej potravy a vedia prilákať medvede z väčších území.

Ťažkopádny a pomalý
Medveď je ploskochodec, to znamená, že našľapuje na celú plochu chodidla. Pri chôdzi aj kluse sa pohybuje vždy takmer súčasne oboma nohami na tej istej strane tela. Aj preto vzniká dojem pomalého a nemotorného zvieraťa. Chôdza medveďa je tichá a pomalá, prekvapiť vie však jeho beh, pri ktorom dosiahne rýchlosť až 50 km/hod.

Útočí postojačky
Ľahko prehliadne nehybné predmety, zato má vynikajúcu schopnosť zaregistrovať pohybujúcich sa objektov. Ak ho niečo vyruší, alebo sa cíti neistý, postaví sa, aby lepšie preskúmal pachy a prípadné nebezpečenstvo, ale nie preto, aby napadol človeka. Medveď stojaci na zadných končatinách si overuje situáciu svojím najdôležitejším zmyslovým orgánom – čuchom. Keď sa postaví, snaží sa identifikovať narušiteľa priestoru. Následne posúdi a vyhodnotí situáciu. Ak sa necíti ohrozený, pokračuje v predošlej činnosti. Ak ohrozenie pocíti, tak sa pokojne, alebo behom vzdiali. V horšom prípade predstiera útok, alebo skutočne zaútočí.

Zvonček
Pri zvončeku ide o to, aby sme v dostatočnej vzdialenosti zvukom upovedomili medveďa o našom výskyte na jeho území. Má preventívny význam. Nemusí to byť zvonček, stačí pospevovanie, rozhovor, zatlieskanie alebo podobná forma hluku. Medveď sa viac ako na sluch spolieha na svoj najdokonalejšie vyvinutý zmyslový orgán – čuch. Cíti pachy (človeka, potravu) na niekoľkokilometrovú vzdialenosť. Medveď však človeka nemusí zacítiť, ak vietor fúka iným smerom.

(Ne)pozerať sa do očí
Stretnúť medveďa ešte nemusí znamenať, že na človeka zaútočí. Najbežnejšia je situácia, že odíde. Ak už medveďa spozorujete, je vhodné zostať ticho a pomaly sa vzdialiť. Prípadný krik by ho mohol vyplašiť. Najdôležitejšie je nepodľahnúť panike a nezačať kričať. V žiadnom prípade sa netreba rozbehnúť, či urobiť iné prudké pohyby, ktoré by ho mohli vyprovokovať. Ustupujte pomaly smerom, odkiaľ ste prišli, a neustále pozorujte správanie medveďa – udržujte očný kontakt a pomaly cúvajte, pričom sledujte reakcie medveďa.