Zimný spánok (hibernácia) medveďa hnedého je adaptácia sa organizmu na nedostatok potravy, ktorý je spôsobený snehovou pokrývkou a extrémnymi teplotnými podmienkami.
Hlavným účelom hibernácie je redukovať množstvo energie v obdobiach, keď je málo dostupnej potravy a sú nepriaznivejšie klimatické podmienky na prežitie. Takým obdobím je pre medveďa zima. Prečkáva ju v stave hibernácie, v takzvanom nepravom zimnom spánku. Počas hibernácie medveďovi klesne telesná teplota, zníži sa elektrická aktivita nervovej sústavy, utlmí sa dýchanie a srdcová frekvencia.
Hibernácia trvá na našom území približne od začiatku novembra do apríla avšak záleží vo veľkej miere od ekologických faktorov daného prostredia, teda klimatických podmienok, geografickej polohy, nadmorskej výšky, členitosti pohoria, ale aj od zdravotného stavu, veku a pohlavia cicavca.. Ako prvé do svojich brlohov zaliezajú gravidné medvedice, ktoré z brlohu vyliezajú na jar ako posledné.
Začiatok a koniec hibernácie závisí od ekologických faktorov prostredia, prevládajúcich klimatických podmienok, geografickej polohy, vertikálnej členitosti pohoria, ale aj od fyziologického stavu jedinca, jeho veku a pohlavia. Začiatok hibernácie, respektíve jej dĺžku ovplyvňuje taktiež dostatok potravy, individuálna vnútorná dispozícia organizmu a celý rad abiotických a biotických faktorov. V priebehu trvania hibernácie medveď neprijíma žiadnu potravu.
Aby sa medveď pripravil na niekoľkomesačný zimný spánok, musí si vytvoriť energetické rezervy. Jeho hlavným cieľom počas leta a jesene je nahromadiť si čo najviac podkožného tuku, ktorý pri niektorých jedincoch na niektorých miestach dosahuje hrúbku až osem centimetrov. Dôležitú úlohu počas hibernácie zohráva hnedý tuk, ktorý sa ukladá najmä medzi lopatkami. Práve on predstavuje rýchlo mobilizovateľnú zásobu energie, potrebnú na udržanie termoregulácie.
Nepriaznivé zimné obdobie však medveď prečkáva vo vhodnom úkryte, ktorý si vyhrabáva v zemi alebo pod koreňmi stromov. Brloh sa môže nachádzať taktiež v skalných dutinách a pod skalnými prevismi. Vstupné otvory mávajú rozmery od 60 do 70 cm, našiel sa však aj brloh s veľkosťou vstupu 140 x 80 cm. Ich hĺbka sa pohybuje zvyčajne okolo dvoch metrov. Jedným z kritérií je, aby do neho nezatekalo, pretože akékoľvek vlhké priestory sú pre zimný spánok nepoužiteľné. Teplota v ňom by nemala klesnúť hlbšie pod nulu, ale ani vystúpiť veľmi vysoko, pretože by sa zvýšila intenzita fyziologických pochodov a energetická zásoba by nemusela vystačiť do jari. Medveď si brloh upravuje a využíva aj niekoľko rokov. Postupne ho zanáša výstelkou, ktorá sa v detailoch odlišuje vzhľadom od umiestnenia brlohu. Bežným materiálom na vytvorenie výstelky sú tenšie konáre ihličnanov, tráva, mach a lístie.
V rokoch s dostatkom prirodzenej potravy a malej snehovej pokrývky sa medvede nemusia uložiť na zimný spánok, napríklad v semenných rokoch buka. Aj v prípade, že medvede objavia nejaký neprirodzený zdroj potravy – napríklad poľovnícke vnadisko, kde pravidelne nachádzajú ľuďmi predkladanú potravu, nemusia sa uložiť na zimný spánok, alebo sa jeho začiatok môže oddialiť. Medvede teda patria medzi nepravých zimných spáčov.
Rozsah frekvencie srdcovej činnosti medveďa hnedého možno zaradiť do škály od 40 do 90 úderov za minútu. Priemerná srdcová frekvencia dospelých jedincov mimo hibernácie je 71 úderov za minútu (v spánku 46 a počas aktivity 90). V niektorých prípadoch môže dosiahnuť až hodnotu 129 úderov za minútu, zvyšuje ju nervozita, vzrušenie, stres a psychický diskomfort, dehydratácia, nadmerné fyzické zaťaženie, ako je beh, súboj alebo lov. Ak sa ľudské srdce zastaví na viac ako štyri sekundy, človek stráca vedomie a potrebuje resuscitáciu. Srdce medveďa sa počas hibernácie zastaví aj na štrnásť sekúnd a tento „výpadok“ nespôsobí žiadne fyziologické zmeny.
Počas hibernácie sa krvný tlak znižuje len nepatrne, ale srdcová frekvencia sa zníži výrazne, klesá približne na osem až dvanásť úderov za minútu. Keby sa ľudské srdce takto spomaľovalo, malo by to fatálne následky. U človeka by tlak zvýšený následkom zníženej frekvencie spôsobil roztiahnutie komôr. Takto roztiahnutý sval by bol slabší a menej účinný, čo by nakoniec viedlo k zlyhaniu srdca.
Samotná hibernácia medveďa je veľkou záhadou. Keby bol človek počas dlhšieho obdobia fyzicky neaktívny, hrozili by mu kardiovaskulárne ochorenia, poruchy koagulácie (zrážania krvi), dysfunkcia obličiek, trombóza, ateroskleróza (zhrubnutie a tuhosť tepien), sarkopénia (úbytok svalovej hmoty) a následkom vyplavovania kalcia z kostí by bol vystavený osteoporóze. Medveďom takéto riziko nehrozí. Napriek extrémnemu fungovaniu zostáva organizmus medveďa bez akýchkoľvek patofyziologických stavov spojených s dlhotrvajúcou fyzickou nečinnosťou. Počas zimného spánku nestráca svalovú hmotu, nevykazuje žiadnu stratu geometrie kortikálnej kosti a mechanických vlastností kostry a nejaví známky poškodenia orgánov.
Mláďatá sa rodia v priebehu januára a februára v bezpečí zimného brlohu. Vo vrhu sú často 1 až 3 mláďatá, zriedkavejšie aj štyri. Medvieďatá sa rodia slepé, s krátkou srsťou a vážia menej ako 500 g. Matka ich kŕmi mliekom, ktoré je veľmi výživné a má až 20% obsah tuku. S vodiacou medvedicou zostávajú až do tretieho roku života. Vo voľnej prírode sa medvede môžu dožívať aj viac ako 30 rokov.
Článok spracoval Jaroslav Slašťan, vedúci Zásahového tímu pre medveďa hnedého JUH ŠOP SR
Foto: Jaroslav Slašťan, ŠOP SR
