medveď hnedý (Ursus arctos)
Chránenosť
Druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
5000 €
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
LR/cd (menej ohrozený: závislý na ochrane)
Biológia
Naša najväčšia šelma so zavalitým telom, krátkym chvostom, malými očami aj ušnicami, silnými nohami so širokými päťprstovými labami, ostrými pazúrmi a hustou, miestami 8 – 12 cm dlhou srsťou. Sfarbenie srsti je veľmi premenlivé, od sivohnedej až po čiernohnedú. Mladé jedince majú okolo krku bielu škvrnu, ktorá vekom mizne.
Dĺžka tela samcov môže dosahovať aj 2 m a hmotnosť 350 kg. Pre tzv. mimochodný pohyb pôsobí medveď skôr ťarbavým dojmom, v skutočnosti pri behu dokáže vyvinúť rýchlosť až 50 km za hodinu.
Pre medveďa je charakteristický samotársky spôsob života. Je aktívny za šera a v noci. Za nepriaznivého počasia a na jar (po prebudení zo zimného spánku) aj cez deň. Koncom leta si medvede začínajú robiť zásoby tuku, ktoré metabolicky využívajú počas zimného spánku. Po zimnom hibernovaní vychádza zo svojho zimného brlohu, pričom sa snaží zabezpečiť hlavne rastlinnú potravu ako napr. tráva, listy, ihličie ap. Na to, aby sa pozviechal zo zimnej letargie potrebuje určitý čas v tomto období potrebuje prijať veľmi veľa bielkovín.
Ekológia
Na našom území obýva horské oblasti s ihličnatými a zmiešanými lesmi. Medvede sú všežravce, ktoré konzumujú zelené časti rastlín, plody, rôzne bezstavovce, lovia aj stavovce, najmä menšie, ale príležitostne aj raticovú zver a vyhľadávajú zdochliny. Rastlinná potrava tvorí až 90% jeho jedálnička. Zaujímavosťou je, že medveď môže byť aj kanibal. Veľké samce často útočia na mladé medvede. Je to dôležitý spôsob prirodzenej regulácie počtu medveďov.
V prípade, že z rôznych príčin medveď zmení tieto nároky a začne sa orientovať na získavanie potravy v okolí ľudských obydlí, hovoríme o tzv. synantropizácii.
Samotársky medveď je spolu s medvedicou len v čase ruje. Medvede sa pária od konca mája do začiatku augusta, výnimočne neskôr. Mláďatá sa rodia od konca decembra do februára po 7 – 9 mesiacoch latentnej gravidity počas zimného brloženia. Vlastný vývoj zárodku trvá iba 8 -10 týždňov. Vo vrhu sú najčastejšie 2 mláďatá, ale ich počet kolíše od 1 do 4. S matkou zostávajú až do tretieho roku života, keď pohlavne dospievajú. Samice sa rozmnožujú v dvoj- až trojročnej perióde. V prírode sa môžu medvede dožívať 30 – 40 rokov.
Celkové rozšírenie
Druh je rozšírený v holarktickej oblasti. V palearktickej oblasti sa vyskytuje na pevnine od západnej Európy po Ďaleký východ a Japonsko. Vyhynul na Britských ostrovoch. Vyskytuje sa v západnej Európe, v európskej časti Ruska, Číne, Kórei a južnom Japonsku. V Amerike je rozšírený v severnom Mexiku, v Skalnatých vrchoch, severnej a severozápadnej Kanade a na Aljaške.
Rozšírenie na Slovensku
Trvale žije v horských oblastiach severného, stredného a severovýchodného Slovenska.
Legislatívna ochrana
Medveď je z medzinárodného pohľadu vzácny a vyhynutím ohrozený živočích, a preto je aj v legislatíve EÚ zaradený medzi prísne chránené druhy. Chráni ho aj Bernská konvencia. Na Slovensku je medveď zaradený medzi chránené druhy živočíchov so stanovenou vysokou spoločenskou hodnotou a podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Je ho zakázané chytať, zraňovať alebo usmrtiť.
Zdroje:
ŽIAK, D. & URBAN, P., 2001: Červený zoznam cicavcov Slovenska (december 2001) – In: Baláž, D., Marhold, K. & Urban, P. eds., Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska, Ochr. Prír. 20 (Suppl.): 154-156.
http://www.biomonitoring.sk/Registration/AtlasAnimal/Detail/49210?ReturnPage=oc_ZooGallery
Obrázky:
http://chkopolana.sopsr.sk/galeria/
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/435679-pocitanie-medvedov-a-vlkov-sa-zmenilo-na-chaos/
