Absolútny kľúč pre správny manažment voľne žijúcich živočíchov spočíva v správnom manažmente ľudí.

Alternatívny vlčí a medvedí park v Čiernom lese v Nemecku funguje ako záchranná stanica pre zranené a týrané medvede, vlky a rysy žijúce v zajatí z celej Európy. Okrem záchrany veľkých šeliem držaných v zajatí sa však park venuje najmä vzdelávaniu verejnosti a cielenej osvete.

Prinášame vám rozhovor s riaditeľom centra Berndom Nonnenmacherom, ktorý koncom roka navštívil Slovensko.

V rozhovore sa okrem iného dozviete aj:

• Ako a prečo vznikla Nadácia pre medvede v Nemecku
• Príbehy prvých obyvateľov záchrannej stanice
• Odkedy nemá Nemecko medvede a prečo
• Ako vníma nemecká populácia postupný návrat vlka na svojom území
• Ako predchádzať konfliktom medzi veľkými šelmami a ľuďmi
• A aké problémy sa spájajú s umiestňovaním medveďov so zmeneným správaním do zajatia

Foto: Výkonný riaditeľ Nadácie Stiftung für Bären Bern Nonnenmacher, Zdroj: Súkromný archív B. Nonnenmachera

Jedna nadácia, dva projekty. Skutočná alternatíva pre týrané a zanedbané živočíchy žijúce v nevyhovujúcich podmienkach.

Nadácia Stiftung für Bären prevádzkuje v Nemecku dve súkromné záchranné stanice, jedna sa nachádza neďaleko mesta Worbis a druhá hlboko v národnom parku Čierny les. Od začiatku fungovania sa Nadácii podarilo zachrániť a pomôcť 42 medveďom, 38 vlkom a 6 rysom, ktorí dostali nový domov a pomoc pri spracovaní traumy z predchádzajúceho obdobia. Tieto zariadenia sú výnimočné o to viac, že v Nemecku sa nevyskytujú voľne žijúce medvede. Začnime teda rozhovor o okolnostiach vzniku alternatívneho centra a o situácii veľkých šeliem v Nemecku.

Ako sa v Nemecku zrodil nápad vybudovať záchrannú stanicu pre medvede? Kto bol iniciátorom tejto myšlienky?

Všetko sa to začalo v roku 1996 vo Worbise v Durínsku. Tamojšia zoologická záhrada skrachovala a vášnivý ochranca zvierat Rüdiger Schmidel sa prišiel pozrieť a zhodnotiť stav zostávajúcich zvierat. Hneď pri vchode narazil na stredovekú búdu s medvedicou Maikou. Pri pohľade na medvediu pani MAIKU, ktorá bola úplne rozrušená a neúnavne hrýzla do železných tyčí v príliš malej, nevyhovujúcej klietke, sa mu tlačili slzy do očí. Pomoc týmto zvieratám sa zmenila z priania na realitu – zrodila sa myšlienka medvedieho parku. V roku 1996 novozaložené združenie na ochranu zvierat „Aktion Bärenhilfswerk“ prevzalo bývalý zvierací park mesta Worbis a položilo tak základ tomuto jedinečnému projektu na ochranu zvierat. Mandát tejto inštitúcie v oblasti dobrých životných podmienok zvierat bol trvalo zabezpečený vznikom Nadácie Stifting für bären v roku 2004. Išlo o prvé útočisko pre medvede v Nemecku a vzor pre všetky ostatné projekty v tomto smere.

Kedy ste sa pripojili k tímu a odkiaľ pramení váš záujem o veľké šelmy?

O projekte na ochranu zvierat som sa dozvedel v roku 2015 ako návštevník Alternatívneho centra v Čiernom lese a bol som týmto nápadom nadšený. Uchádzal som sa preto o miesto manažéra parku, kde som pôsobil do roku 2019. V tomto roku odišiel do dôchodku náš zakladateľ, môj mentor a dovtedy výkonný riaditeľ Rüdiger Schmiedel. Od neho som potom prevzal povinnosti výkonného riaditeľa a odvtedy som zodpovedný za obidva projekty v Čiernom lese a Durínsku.

Nadšenie pre medvede a vlky mám odkedy si pamätám. Už ako dieťa ma fascinovali tieto dva živočíchy. Vždy som trávil každú voľnú minútu v prírode a po škole som začal študovať lesníctvo. Neskôr som prešiel na Právnickú fakultu, ktorej časť som absolvoval na západe USA. Tam som sa prvýkrát stretol s voľne žijúcimi medveďmi a tento zážitok zo stretnutia ma už nikdy nepustil. Vďaka práci pre Nadáciu som dokázal zmeniť svoje povolanie na kariéru. To vás napĺňa každý deň.

Foto: Alternatívny vlčí a medvedí park v Čiernom lese, Zdroj: Stiftung für Bären

Aký bol prvý prípad zachráneného medveďa v parku?

Už spomínaná medvedica MAIKA bola prvou obyvateľkou novozriadeného medvedieho útulku vo Worbise. Po zriadení centra mohla opustiť svoju malú klietku a prebehnúť sa po lesnom teréne.

V Čiernom lese to bola veľmi výrazná medvedica JURKA. Narodila sa v Slovinsku a bola súčasťou veľmi úspešného projektu reintrodukcie medveďa „Live Ursus“ v severnom Taliansku (Trentino). Išlo teda o voľne žijúcu medvedicu, ktorá vyrástla v Slovinsku a žila na slobode v Trentine. Je veľmi známa najmä v Nemecku, keďže je matkou medializovaného „problémového medveďa“ BRUNA (JJ1).

V roku 2006 sa BRUNO stal prvým medveďom, ktorý po 170 rokoch samostatne vkročil na nemeckú pôdu. Jeho matka JURKA sa stala synantropnou medvedicou z dôvodu prikrmovania hoteliermi v Taliansku. Stratila plachosť pred ľuďmi a na toto správanie naučila aj svojich potomkov. JURKU potom projektoví manažéri zobrali z prírody a umiestnili ju do malej kláštornej priekopy v San Romedio. Odtiaľ sa nám ju podarilo dostať v roku 2010 a bola prvou medvedicou, ktorá vkročila na pôdu druhého alternatívneho parku Nemecka v Čiernom lese.

Foto: Medvedica Maika v pôvodnej chovateľskej stanici vo Worbise a neskôr ako prvý obyvateľ medvedieho parku, Zdroj: Stiftung für Bären

V septembri tohto roku mali členovia Zásahového tímu pre medveďa hnedého ŠOP SR spolu s generálnym riaditeľom Dušanom Karaskom možnosť navštíviť Vaše záchranné zariadenie pre veľké šelmy v Čiernom lese. Koľko veľkých šeliem máte v parku v tomto období?

V našom parku v Čiernom lese máme aktuálne 9 medveďov, 3 vlky a 3 rysy. Vo Worbise je umiestnených 10 medveďov, 2 vlky a 2 rysy.

Koľko zamestnancov pracuje pre Nadáciu?

Spolu zamestnávame 30 ľudí. Keďže si všetko robíme sami, techniku, výchovu, starostlivosť o zvieratá, pokladňu, ale aj prevádzku gastro, stal sa z nás celkom veľký tím.

Čím sa líšite od klasickej ZOO a ako je centrum financované?

Klasická zoologická záhrada je miesto, kde návštevníkom predvádzajú zvieratá. Dôraz je kladený na zábavu ľudí. My pôsobíme ako útočisko pre voľne žijúce zvieratá a zameriavame sa na to, čo je pre zvieratá najlepšie. Snažíme sa pre ne zabezpečiť najvyššiu úroveň prírodného prostredia, nekŕmime ich. Chceme ľudí prinútiť zamyslieť sa nad potrebou chrániť voľne žijúce živočíchy a ich prirodzené prostredie. Je mimoriadne dôležité pracovať s divými zvieratami s rešpektom. Všetky živočíchy, ktoré s nami žijú, pochádzajú z nevhodných chovov a podmienok, kde sa s nimi zle zaobchádzalo. Ako mimovládna organizácia musíme naše projekty financovať výlučne prostredníctvom vstupného a darov.

Foto: Zástupcovia ŠOP SR na oficiálnej návšteve v Nemecku, ZdroJ: ŠOP SR

Každý medveď vo vašom parku má svoj vlastný jedinečný príbeh. Ktorý sa vás dotkol najviac? 

Medvedica JURKA vo mne od prvého stretnutia vyvolala zvláštne očarenie, ale aj smútok. Dodnes je to ona, ktorá sa ma najviac dotýka a ktorá nám rozpráva aj veľmi dôležité svedectvo.

Bola to voľne žijúca medvedica, ktorá pozná svet za plotom. Vie, že existujú jazerá, hory a zelené údolia. Vie, čo znamená sloboda. Jej príbeh je ťažký, lebo doplatila na nezodpovedné správanie ľudí a dnes musí sedieť za plotom. Aj napriek tomu, že sme jej ponúkli najlepšie možné podmienky blízke prírode, stále je to zajatie. Vidíme, že JURKA trpí a dodnes má extrémne nutkanie ujsť a získať slobodu. Fascinuje ma, že jej túžba po slobode je taká nezlomná.

Samozrejme nás to veľmi mrzí. Dôvodom jej zajatia však boli ľudia, keďže JURKA bola kŕmená v Trentine a stala sa tzv. „problémovou medvedicou“ (nepáči sa mi tento výraz). Podobný osud však čakal aj jej mláďatá. Z 5 medvieďat je v Trentine nažive len jeden medveď, ostatné sú mŕtve, rovnako ako jej známy syn BRUNO v nemeckých Alpách.

Foto: Medvedica Jurka v kláštore Trentine a neskôr ako prvý obyvateľ Alternatívneho centra v Čiernom lese, Zdroj: Stiftung für Bären

Jedným z dôležitých aspektov činnosti Nadácie Stiftung für bären je aj ponuka komplexného vzdelávania, podpora vedeckej práce a participácia na výskumných projektoch. Cieľom je podporiť akceptovanie medveďov, vlkov a rysov verejnosťou v Nemecku. Odkedy Nemecko nemá voľne žijúce medvede a prečo?

Medveď hnedý je v Nemecku vyhynutý od roku 1835. Ľudskou rukou bol úplne vyhubený. V roku 2006 vkročil prvý medveď po 170 rokoch opäť na nemeckú pôdu. Bol to BRUNO, Jurkin syn. BRUNO bol zastrelený v Bavorských Alpách v roku 2006.

Odvtedy však medvede z Trentina z času na čas migrovali do Bavorska, putovali tam a späť cez štátne hranice alebo sa zdržiavali aj dlhšie. Rôzne zdroje tiež uvádzajú, že najmenej 2 medvede sa v súčasnosti natrvalo zdržiavajú v Bavorských Alpách. Tieto informácie sa však neskúmajú a na verejnosti sa prezentujú dosť neochotne. Od prípadu s Brunom nedošlo k takmer žiadnemu vývoju plánu manažmentu, Nemecko sa nič nenaučilo a ani sa na podobné situácie nepripravuje.

Vedel by ste zhodnotiť situáciu v Nemecku s vlkmi? Aká je aktuálna odhadovaná populácia a v ktorých regiónoch sa vlci prioritne vyskytujú?

Podobne ako medveď, aj vlky boli v Nemecku úplne vyhubené. Po páde železnej opony sa však vlci cez Poľsko vrátili do Nemecka. V roku 2000 sa v saskej Hornej Lužici na slobode narodili prvé vĺčatá. Odvtedy sa vlci v Nemecku opäť šíria z východu na severozápad, no aj na juhu sú evidované ojedinelé výskyty. Predpokladáme ich vzostupný trend. V sezóne v rokoch 2020/2021 je známych 157 vlčích svoriek, 27 párov a 19 jedincov.

Ako verejnosť vníma postavenie vlkov v krajine? Ozývajú sa hlasy pre prípadný lov?

Verejnosť je rozdelená a ide o veľmi emotívnu diskusiu. Argumentáciu považujem často za nespravodlivú, veľmi politickú a často neobjektívnu. Jedna strana má takmer romantickú predstavu o vlkoch, druhá strana v nich vidí diabla. Jedna strana streľbu požaduje, druhá sa proti nej sťažuje. Vlk často predstavuje politickú otázku, ktorá zahŕňa hlasovanie. Objektívny pohľad založený na faktoch a rešpekte je veľmi zriedkavý. Aj tu vidíme našu úlohu ako dôležitého sprostredkovateľa medzi jednotlivými bojovými frontami. Isté však je, že vlk patrí dnes medzi prísne chránené druhy podľa štátneho práva ako aj práva EÚ.

FOTO- Populácia vlka dravého na území Nemecka (zdroj: NABU Nemecko)

Je nemecká spoločnosť pripravená na prípadnú reintrodukciu medveďov do voľnej prírody?

Nie, nemecká spoločnosť zabudla, ako žiť s prírodou a ako jej rozumieť. Nemci sa jej veľmi boja a snažia sa všetko kontrolovať. Ale čím viac sa snažia ovládnuť prírodu, tým viac stúpa ich strach, pretože príroda sa ovládať nedá. Preto je veľmi dôležité vzdelávať ľudí a predstavovať prírodu ako súčasť našej kultúry a nie ako niečo, čo vlastníme. Situácia bude podobná ako u vlka. Aj v tomto prípade je však medveď v Nemecku prísne chránený a ak by sa v Bavorsku rozšíril ďalej, len ťažko sa ho „zbavíme“. Spoločnosť a ani politika však na to nie sú pripravené.

Chápem, že vypustenie medveďa z dlhšieho zajatia nie je alternatívou. Zvyčajne sú príliš naviazaní na ľudí a vždy by hľadali ich blízkosť. Je to tak aj s vlkmi a rysmi? Je vaše záchranné zariadenie pripravené na prípadný návrat vlka alebo rysa do voľnej prírody po uzdravení?

Áno, sme pripravení. Máme pre takéto prípady špeciálne zariadenie vo Worbise a zodpovedajúcu spoluprácu s našim Ministerstvom životného prostredia. Pri ich vypúšťaní do voľnej prírody je samozrejme dôležité udržiavať kontakt s ľuďmi na čo najnižšej úrovni. Voľne žijúce živočíchy by si nikdy nemali spájať jedlo s ľuďmi. Toto je zvyčajne ich rozsudok smrti.

V novembri ste mali možnosť navštíviť Slovensko. Sprevádzala Vás naša kolegyňa Michaela Skuban Vy ste mali možnosť navštíviť chovateľa oviec na Orave, ktorý svoje ovce stráži špeciálnymi strážnymi psami. Čo Vás zaujalo počas návštevy?

Veľmi ma zaujali psy, ako jednoducho žili medzi ovcami a ako fungovala interakcia medzi psami, ovcami a ľuďmi. Strážcovia hospodárskych zvierat môžu vďaka týmto psom pracovať takmer úplne samostatne a je možné chrániť ovce bez veľkej techniky. Tu v Nemecku by sme sa mohli z tejto skúsenosti veľa naučiť. U nás sa prezentuje názor, že ochrana so psami nefunguje. Chcel by som preto tento príklad ukázať mnohým ľuďom v Nemecku. Návrat oviec so psami bol pre mňa veľmi pôsobivý moment, na ktorý tak skoro nezabudnem. Ovčiar Vlado Ondrík na mňa zapôsobil aj ako človek a mimochodom robí najlepší ovčí syr, aký som doteraz jedol!

Aký je podľa vás najefektívnejší spôsob ochrany súkromného majetku (ovce, včely..) pred veľkými šelmami?

Univerzálny recept neexistuje. Divoké zvieratá sú veľmi individuálne, na to vždy a znova zabúdame. Chceme pevné pravidlá, plány a hodnotiteľné situácie. Ale to nejde. V pravidlách nenájdete žiadnu prírodu, žiadneho medveďa či vlka. Musíte sa pozrieť na príslušnú situáciu a konať a poradiť si lokálne. V zásade je nevyhnutná ochrana elektrickým zabezpečením, psami na ochranu hospodárskych zvierat a predovšetkým musia byť v popredí osvietení ľudia a správne odpadové správanie. Napríklad strážne psy pre ochranu hospodárskych zvierat nie sú možné v každej situácii a v každej oblasti. Je preto potrebné zvážiť a riešiť absolútne každú situáciu lokálne.

Foto: Miroslav Trimay

Mali ste možnosť stretnúť sa aj s našimi kolegami zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého, ktorí sa tiež venujú osvete a vzdelávaniu verejnosti o veľkých šelmách. Ich úlohou je zároveň odstrániť z populácie medvede so zmeneným správaním. Myslíte si, že je možné umiestniť takéto medvede do záchranných zariadení? Sú takéto medvede schopné žiť v zajatí?

V princípe je možné všetko. Otázkou je, či robíte zvieraťu láskavosť? Opäť pripomínam príbeh medvedice JURKY. V súčasnosti máme v našom centre 2 medvede, ktoré pochádzajú z voľnej prírody (Trentino) a pre ktoré je veľmi ťažké žiť v zajatí. Medvede sú veľmi múdre. V závislosti od situácie to môže znamenať enormné množstvo práce. Ako môžeme vidieť z príkladu medvedieho centra v Trentine, pre takéto medvede je potrebné vybudovať mimoriadne bezpečné zariadenia, ktoré nie sú lacnou záležitosťou. Jeden z medveďov umiestnených v tomto centre tam niekoľkokrát napríklad preliezol niekoľko elektrických plotov a 10 metrov vysoký betónový múr. V dôsledku toho boli potrebné ešte väčšie zabezpečovacie systémy.

A ako sa tam má samotný medveď? Osobne som ho videl a nikdy som nepočul medveďa plakať tak ako toto zviera. Je to teda len politická otázka alebo cieľ sám osebe pre ľudí. Pre samotné zviera je to absolútna nočná mora. Podľa mňa by to malo byť to posledné, čo by ste mali robiť a len v absolútne výnimočných situáciách. V celej Európe je toľko zle chovaných medveďov, že týmto zvieratám môžete urobiť väčšiu láskavosť. A môžu slúžiť ako veľvyslanci pre zvyšnú populáciu, pomáhať svojim príbuzným v prírode.

Aký je podľa vás najlepší spôsob, ako predchádzať konfliktom medzi ľuďmi a medveďmi? Čo je potrebné pre ich vzájomné spolužitie? Akú úlohu v tomto procese zohráva vzdelávanie spoločnosti?

Zásahový tím na Slovensku a ich vybavenie ma veľmi nadchlo. Je to neuveriteľný vývoj a príklad pre celú Európu. Dlho sme volali po tom, aby takáto zásahová skupina (nazývame ju pracovná skupina pre voľne žijúce zvieratá) pôsobila v celej Európe. Napriek tomu sú tieto misie vždy len bojom proti symptómom a nie bojom proti príčinám. Až na zmenu v odpadovom správaní, ktorú mi pôsobivo vysvetlil Michal Haring. To je absolútny základ všetkého. Odpadky úplne premieňajú divokú prírodu.

Efektívny manažment medveďov alebo voľne žijúcich živočíchov je však primárne a na 90 % vždy manažmentom ľudí, nie zvierat. Sú tým, čím sú. Musíme vzdelávať a riadiť ľudí, aby sme umožnili rešpektujúce spolužitie s malým potenciálom konfliktov.

Podporujme vedu a výskum. Vývoj, ktorý nemožno vysvetliť, by sa mal podrobnejšie preskúmať. Také agresívne útoky ako sa udiali nedávno na Slovensku nemožno s takou intenzitou pozorovať nikde inde na svete. Je potrebné hľadať a skúmať príčiny.

Absolútny kľúč pre správny manažment voľne žijúcich živočíchov spočíva v správnom manažmente ľudí!

Foto: Prevoz medveďov z rôznych častí Európy do záchranného zariadenia je komplikovaný proces, Zdroj: Stiftung für Bären

Foto: Stretnutie s generálnym riaditeľom ŠOP SR Dušanom Karaskom, Zdroj: ŠOP SR

Foto: Prehliadka so sprievodcom v Alternatívnom vlčom a medveďom parku v Čiernom lese, Zdroj: Stiftung für Bären

Rozhovor spracovala Kristína Bocková, Odbor komunikácie a propagácie ŠOP SR