Je pravda, že ak by došlo ešte k jednému napadnutiu medveďom, šlo by o 20-ročný rekord. Na druhej strane informácie o premnožení medveďa nie sú potvrdené, zviera neútočí ako predátor a hrať mŕtveho naozaj funguje. MICHAL HARING zo Zásahového tímu medveďa hnedého v rozhovore s Romanom Cupríkom pre pre denník SME objasňuje najčastejšie mýty o útokoch medveďa a vysvetľuje, ako reálne vyzerajú vyšetrovania takýchto prípadov.
V rozhovore sa dočítate:
- Či sú medvede premnožené, a kedy k tomu odborníci dostanú najnovšie dáta.
- Ako vyzerá najčastejšia situácia, keď medveď zaútočí.
- Kedy medvede začnú navštevovať dediny a čo sa s tým dá robiť.
- Čo robiť, aby sa človek medveďovi vyhol.
- Ako sa správať počas napadnutia.
Po napadnutí lesníka začiatkom augusta, ide tento rok o celkovo ôsme napadnutie medveďom. Už sa dá hovoriť o rekordnom čísle?
Čím si to vysvetľujete?
Počty útokov medveďa na človeka sa pohybujú ročne od nula po osem a v minulosti nepredstavovala táto téma nejaký výraznejší záujem verejnosti. Napríklad v roku 2007 bolo sedem napadnutí a nedialo sa to, čo teraz. Ešte ani v tom roku 2014 neboli médiá plné správ o medveďoch, hoci v tom čase šlo naozaj o vyšší počet. Doposiaľ sme nezaznamenali v počtoch útokov medveďa na človeka rastúci trend, a preto si myslím, že nie je dôvod na vytváranie paniky a prehnaného strachu z medveďov.
Prečo je to potom jedna z hlavných spoločenských tém tohto leta?
Z medveďa sa jednoznačne stala politická téma a niektoré záujmové skupiny presne vedia, ako ju rozdúchať. Pracujú so strachom a vôbec neberú do úvahy vedecké a historické informácie.
Treba povedať, že poľovnícko-lesnícka obec je veľmi nahnevaná, pretože ministerstvo životného prostredia spravilo zásadné kroky v manažmente veľkých šeliem. To sa týka vlkov, rysov, medveďov a im sa to, samozrejme, nepáči a tak na ministerstvo útočia. Odstrel náhodne vybraných jedincov z populácie už nie je možný.
V prípade populácie medveďa nevidím nejaký extrémny nárast, skôr mám pocit, že trochu zmenili správanie a priblížili sa viac k ľudským obydliam. Akoby zistili, že im tam nič vážne nehrozí. To ale neznamená, že by človek mal dnes väčšiu šancu stretnúť medveďa.
Oni sa ani veľmi nemôžu nejako rýchlo z roka na rok premnožiť ako myši či kobylky. Ako druh patria medzi takzvaných „K-stratégov“, čo sú organizmy, ktoré pri rozmnožovaní dávajú dôraz na kvalitu namiesto kvantity, podobne ako ľudia. Teda populácia je pomerne stabilná a jedna medvedica má jedno – dve mláďatá. Skôr ľudia si ich viac fotia a dávajú informácie, kde všade ich videli a potom majú pocit, že všade naokolo sú medvede.
Takže už pozorujete vplyv hrôzostrašných správ na ľudí?
Určite nám viac volajú ako kedysi. Denne dostávam správy napríklad, že niekto počul za kopcom ručať medveďa. Tak sa ich spýtam, či už niekedy počuli ručať medveďa a oni odvetia, že nepočuli, ale toto bol určite medveď. Ľudia si myslia, že medvede sú premnožené a sú vystrašení.
Povedali ste, že medveď sa akoby prestal báť ľudí. Počul som už argument, že medveďa treba naučiť, aby sa znovu ľudí bál a začať ho strieľať. Nie je to riešenie?
Áno, ja som tiež zachytil takéto teórie, že medveď je inteligentné zviera a po zavedení odstrelu sa naučí ľuďom vyhýbať. Tieto teórie nie sú ničím potvrdené, ani našou, ani zahraničnou štúdiou. Skúsenosti skôr ukazujú, že to nemá žiaden efekt na správanie zveri a veľmi dobrým príkladom sú diviaky. Tie sú lovené v tisícoch ročne a nemajú problém prechádzať sa po Bratislave a v ďalších veľkých mestách.
Koľko medveďov na Slovensku máme?
Analýzou DNA z ich biologického materiálu ako trus, srsť, krv a podobne sa v súčasnosti ich počet odhaduje na 1256 kusov plus mínus 233 kusov. O niekoľko mesiacov by sme mali mať najnovšie výsledky a až potom sa budú určovať ďalšie kroky. Treba si uvedomiť, že ide o chránené zviera európskeho významu, ktorého regulácia je striktne obmedzená. Manažmentové opatrenia musia byť podložené tvrdými dátami. Väčšina krajín v Európe má podobné podmienky.
Ako v zásahovom tíme vyšetrujete útoky medveďom?
Mám na to vypracovaný dvojstranový protokol, pretože ja sa zaoberám útokmi medveďov od roku 2000 až po dnešok. Počkám, kým je napadnutý človek ošetrený a potom sa s ním porozprávam. Hneď, ako mu to jeho zranenia dovolia, chcem s ním ísť aj na miesto činu, kde si potom zapisujem informácie o prostredí. Všímam si zdroje hluku, porast a či sú tam zdroje potravy, ktoré by mohli medveďa lákať. Na základe toho vieme určiť motiváciu medveďa zaútočiť. Vieme napríklad povedať, či bol vyrušený v spánku a nepočul približovať sa človeka, pretože, neďaleko je potok. Zisťujeme čo najviac okolností, ktoré útoku predchádzali.
Čo vám vychádza ako najčastejšia príčina útoku?
Vo väčšine prípadov k útoku dôjde v prirodzenom prostredí medveďa hnedého, kde on niekde odpočíva v úžine, prípadne v hustom poraste a človek na neho narazí na veľmi blízku vzdialenosť. Útoky sú obranné, medveď človeka väčšinu pohryzie alebo poškrabe do nohy či ruky a potom utečie preč. V niektorých prípadoch bývajú zranenia závažnejšieho charakteru.
To je zhruba druhá polovica útokov. Ide o situácie, ktoré sa nemuseli stať. Zámerné útoky na človeka naozaj nemáme zaznamenané. Ľudia pre nášho medveďa v našich podmienkach nepredstavujú potravu a neútočí na nich predátorsky ako napríklad ľadový medveď alebo medveď grizzly.
Ako často sa stretávate s tým, že sa do médií dostanú nesprávne informácie o útoku a vy pri vyšetrovaní prípadu prídete na niečo úplne iné? Naposledy sa to stalo pri záchranárovi, ktorý mal vraj zakrvavenú tvár od medveďa a potom sa ukázalo, že len počas behu spadol.
Deje sa to žiaľ často a potom si čitateľ zapamätá tu prvú negatívnu verziu v médiách. Keď my potom celú situáciu objasníme, už to nikoho nezaujíma. Mne sa aj jeden človek ospravedlňoval, že jeho kolegovia pustili do médií falošné informácie o tom, ako ho vážne poranil medveď, pričom sa ho medveď ani len nedotkol. Toto sú situácie, keď medveď len blafuje, rozbehne sa, akože útočí, ale človeka sa nedotkne. Takéto prípady si značíme ako incidenty, nie útoky. Ročne je takýchto incidentov asi päť.
Stále je problém so zabezpečením kontajnerov?
Áno, ale situácia sa aj vďaka dvojročnej práci nášho tímu zlepšuje. Dovtedy na to dotknuté obce väčšinou nemysleli, hoci im to prikazuje zákon už sedem rokov.
V obci Zboj v Poloninách sa medveď vracia k ovocným sadom včelím úľom, takže ho v noci ľudia zo štátnej ochrany prírody plašia svetlom, pyrotechnikou a podobne. Akú majú šancu na to, aby ho odradili, ak si medveď už na tieto zdroje potravy privykol?
Čo proti tomu môžu obce robiť?
Dnes vieme vyriešiť všetky takéto lákadlá pre medvede. Odpadky aj úle môžu byť v klietkach, dozreté ovocie je treba čo najskôr obrať a používa sa aj elektrická ohrada. V zahraničí to v lokalitách s medveďom robia ľudia sami automaticky, majú tam aj tvrdé zákony a tu ich o tom musíme presviedčať.
Ste teda zástancom myšlienky, že v lese je pánom zviera, človek sa tomu má prispôsobiť a nie hneď všetko vystrieľať, aby sa cítil bezpečne?
Presne tak. Niekedy sa hovorí o krajinách na Západe, kde problémy s medveďmi nemajú, ale treba dodať, že tam ich skoro úplne vyhubili. Ja si naopak myslím, že sme inteligentní ľudia a vieme sa prírode prispôsobiť aj bez hromadného zabíjania.
Prevenciou. Do lesa treba ísť v skupine, rozprávať sa nahlas, aby medveď vedel, že idete okolo. Ak je človek sám, môže si pískať, spievať a dobré sú aj rolničky. Samozrejme neznamená to, že treba vrieskať a plašiť všetku zver naokolo. Prechádzke lesom sa treba vyhnúť podvečer a za úsvitu, pretože z medveďa rovnako ako z ostatných lesných živočíchov sa vplyvom človeka stali nočné tvory. Kedysi žili normálne cez deň, teraz sa pohybujú v šere a v noci. Potom je dôležité, aby ľudia naozaj chodili po označených turistických trasách, kde ostávajú ľudské pachy a zväčša sa im zvieratá vyhýbajú, prípadne ich využívajú len v noci. Hlavne nechodiť do húštin, kde môže mať medveď takzvanú dennú posteľ.
Ak zbadá človek medveďa, čo potom?
Pri dlhej vzdialenosti, povedzme 100 metrov, sa treba len od neho vzdialiť alebo ho obísť. Vtedy len treba sledovať, ako sa medveď správa. Ak pozerá vaším smerom, pobehuje zo strany na stranu, škrabe zem labou, zahýba uší dozadu alebo cvaká zubami, to všetko sú znaky, že medveď je nepokojný a nervózny. V takom prípade sa treba čo najviac od medveďa vzdialiť, ideálne cestou späť, odkiaľ sme prišli.
Keď človek medveďa prekvapí a ocitnú sa blízko pri sebe?
Nezvyšovať mieru jeho stresu. To znamená určite nič do medveďa nehádzať, nekričať a nepozerať mu do očí. Zároveň pomaly opustiť miesto a predĺžiť čo najviac vzdialenosť medzi človekom a medveďom. Ak je medveď už viditeľne nervózny, tak potom treba použiť sprej na medvede. Funguje asi na vzdialenosť päť až dvanásť metrov, podľa typu spreja. Je to najúčinnejšia obrana, hoci sa začali šíriť dezinformácie, že to nefunguje. Ak by to nefungovalo, tak sa dnes s vami nerozprávam.
Najlepšia je pasívna obrana, čiže ľahnúť si na brucho, rozkročiť nohy, chrániť si hlavu a životne dôležité orgány na bruchu. Ak človeka medveď otočí na chrbát, treba sa pretočiť naspäť na brucho. Chrbát sa dá chrániť napríklad ruksakom.
Čítajte viac v článku Denníka SME